obrazok zahlavie

Po roku 1989 sa začali zo slovenského vidieka vytrácať kravy

Poľnohospodárstvo patrilo pred rokom 1989 k výrazne podporovaným odvetviam. Výsledkom tejto štátnej politiky bolo, že od konca 60-tych rokov do novembrových udalostí 1989 dokázala slovenská poľnohospodárstva produkcia vzrásť viac ako dvojnásobne. Jej dominantnú časť tvorila živočíšna výroba.

„Je mi veľmi ľúto, že za sektor prvovýroby mlieka musím uviesť veľmi smutné čísla. V roku 1989 sa na Slovensku chovalo 559 000 dojníc a produkcia mlieka dosahovala vyše dvoch miliárd litrov. V súčasnosti sa u nás chová len necelá štvrtina stavov dojníc a produkcia mlieka poklesla na polovicu.“ informuje Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Pokiaľ priemerná úžitkovosť na prelome osemdesiatych dosahovala 3764 litrov na kravu a rok, tak aktuálna úžitkovosť sa približuje 7300 litrom. Priemerná slovenská úžitkovosť je tak od minulého roku vyššia, ako je priemer štátov Európskej únie. Ide o výrazný úspech našich poľnohospodárov, keďže až 85 percent európskeho mlieka sa vyrobí v starých členských štátoch. 

„Pokles produkcie bol našťastie pomalší, ako pokles stavov a to len vďaka nárastu úžitkovosti. Za týmto nárastom je potrebné vidieť hlavne zlepšenie genetickej skladby, produkčných a reprodukčných ukazovateľov a chovateľskej disciplíny. Dá sa tiež povedať, že pri chove dojníc zostali len tí, ktorí to myslia s poľnohospodárstvom vážne a ktorí si uvedomujú, že rastlinná a živočíšna výroba  sú spojené nádoby a patria k sebe nielen z hľadiska zachovania pôdnej úrodnosti, ale aj z hľadiska zachovania života na vidieku pre budúce generácie“ myslí si Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Pokles stavov zvierat a chovateľov nie je pozitívnym faktorom. Za ostatných tridsať rokov od produkcie mlieka odišli aj farmy z takých regiónov, kde bola práca v poľnohospodárstve jednou z mála možností na zamestnanie.

Chovatelia sa veľmi neradi vzdávali produkcie kravského mlieka, pretože im, na rozdiel od rastlinnej výroby, zabezpečovala pravidelné mesačné platby a to zlepšovalo cash-flow podniku.  Rozhodnutie znížiť stavy dojníc alebo zrušiť ich chov tak priamo súviselo s finančnou situáciou chovateľov. Tá sa po roku 1989 začala najmä z dôvodu poklesu podpôr zhoršovať. Následkom toho bolo, že ustalo aj dotovanie spotrebiteľských cien mlieka. Napriek tomu, že polotučné mlieko stálo 2 Kčs a plnotučné 3 Kčs, poľnohospodári v roku 1989 dostávali od spracovateľov za mlieko 4,54 Kčs.

V rovnakom období bola cena nafty 7,50 Kčs. To znamená, že poľnohospodár si za liter vyrobeného mlieka mohol v roku 1989 kúpiť šesť deci nafty. O tridsať rokov neskôr dostáva chovateľ dojníc za liter mlieka zhruba 33 centov a za liter motorovej nafty platí okolo 1,30 EUR. Znamená to, že si môže  za liter predaného mlieka kúpiť už len zhruba štvrť litra nafty, čo je zhruba len tretina z toho, čo v roku 1989.

„Všeobecne sa dá povedať, že náklady na výrobu mlieka rástli za posledných 30 rokov výrazne vyšším tempom, ako výnosy z predaja mlieka. Dôsledkom toho sa prvovýrobcovia mlieka dostali do zložitej situácie a majú problémy s pokrytím nákladov na výrobu mlieka, nemajú teda voľné zdroje na investície do nových ustajňovacích priestorov a nových technológií, ktoré sú potrebné pre zvýšenie efektívnosti výroby. Nedávny prieskum nášho zväzu nám ukázal hrozivé číslo -  až 76 percent ustajňovacích priestorov pre chov mliekového hovädzieho dobytka bolo vybudovaných v období od roku 1950 do roku 1989. Znamená to, že voči sektoru prvovýroby mlieka máme obrovský investičný dlh“ konštatuje riaditeľka SZPM Margita Štefániková.

Nech zoberieme akékoľvek čísla a údaje, sektor prvovýroby mlieka ťahá posledných 30 rokov za kratší koniec. Svedčí o tom aj fakt, že už len od vstupu Slovenska do Európskej únie poklesol počet podnikov prvovýroby mlieka o polovicu. V čase, kedy sa konečne začína hovoriť o zabezpečení sebestačnosti vo výrobe aspoň základných potravín je na mieste otázka, čo ďalej so sektorom mlieka.

„Život nám ukázal, že ani nástup demokracie, ani členstvo Slovenska v EÚ nepriniesli pre sektor  mlieka pozitívne zmeny. Osobne si myslím, že v súčasnosti, kedy sa pripravujeme na nové programovacie obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky nastal čas, aby náš štát  prehodnotil priority a zamyslel sa nad tým, či chce, aby sa na Slovensku mlieko vyrábalo, alebo nie. Ak budeme chcieť na Slovensku zachovať výrobu mlieka, bude potrebné opätovne uvažovať o podpore investícií na budovanie a rekonštrukcie ustajňovacích priestorov, podpore nových technológií v oblasti dojenia, kŕmenia, odpadového hospodárstva a iných činiteľov s cieľom zvýšenia efektívnosti výroby mlieka“ uzatvára A. Pastorek, predseda SZPM.

Kontakt: 
komunikacia@slovenskemlieko.sk