Osobne musím povedať, že táto otázka je pre mňa ťažšia ako sa na prvý pohľad zdá. Samozrejme, súhlasím s tým, že by sme určite mali jesť slovenské potraviny. Teoreticky by som aj vedel povedať niekoľko dôvodov prečo. No ako to vyzerá prakticky? Reálne patrím medzi mnoho ďalších ľudí, ktorí v obchode pozerajú na mnoho iných vecí, akurát nie na krajinu pôvodu a zloženie. Niekedy, keď sa nad tým tak zamyslím, tak si teoreticky poviem, že to zmením. Poviem si, že najbližšie, keď pôjdem do obchodu, tak si pozriem, z čoho sa daná potravina skladá a dôkladne sa potom rozhodnem, či si ju kúpim, alebo ju radšej nahradím niečím iným. A ako to vyzerá prakticky? Vpálim do obchodu a nechám sa znovu „očariť“ kúzlom mocného kúzelníka menom neuromarketing. A zasa pozerám na všetko možné (napr. na „dôležité“ veci ako je dizajn obalu a pod.), no určite nie zloženie a krajinu pôvodu. 

    Čo už... Raz sa určite zmením... Niekedy. No dúfam, že to bude v blízkej dobe. A aj vďaka týždňu zdravého jedla, ktorý sa organizoval na naše škole, to možno bude ozaj skoro. 

    No najprv by som rád spomenul pár dôvodov, prečo vlastne chcem jesť slovenské potraviny. Jedným z ich je napríklad to, že by som chcel podporiť domácich výrobcov. Niekedy sa totiž ozaj „správame ako kolónia bohatých štátov.“ Samozrejme, exotické potraviny ako sú napríklad mandarínky, banány, ananásy či kokosy dovážať musíme. No udivuje ma, prečo z iných štátov dovážame aj klasické potraviny, ktoré by sa dali dopestovať aj u nás, ako napr. jahody či cesnak (aspoň teda počúvam v správach, že takéto potraviny dovážame). Ak by sme chceli túto situáciu vyriešiť, mali by sme napríklad viac podporovať našich lokálnych malofarmárov a malopestovateľov. Je pravda, že na ich podporu sa musí zmeniť aj legislatíva. Ale podľa môjho názoru to všetko začína na strane ľudí. No a na tejto strane ľudí stojí veľká skupina, ktorej je viac-menej ľahostajné, aké potraviny jedia, alebo sa nad tým až tak veľmi nezamýšľajú (ako napr. ja).  A skupinka ľudí, ktorá reálne svojimi nákupmi podporuje slovenské potraviny, je menšia. Na záver tejto myšlienky by som rád predložil jednu úvahu: Všetko so všetkým súvisí. Slováci nie sú radi, že máme málo pracovných miest. No možno, ak by sme viac kupovali slovenské potraviny, viac pracovných miest by sa vytvorilo. Stojí za to zamyslieť sa nad tým. Ďalším argumentom, ktorý dosť často stojí na strane slovenských potravín je, že sú zdravé. Jasné, sú, môžu byť aj nemusia. Keď porovnáme Slovensko s niektorými inými štátmi, má prísnejšie pravidlá, čo je dobre. No niektoré štáty ich majú ešte prísnejšie, čo je ešte lepšie. Vidím to tak, že ak chceme mať aj na Slovensku zdravé potraviny, musíme podporovať malofarmárov a malopestovateľov, pretože veľké firmy nemusia byť úplne najvhodnejším riešením. No to som už spomínal vyššie. 

    A ako by sa to dalo zhrnúť? Je dobré jesť slovenské potraviny. Dôvodov je hneď niekoľko. No najprv s tým musia začať ľudia, pretože bez nich sa to nepohne. Ľudia musia nekompromisne chcieť a obchody sa potom prispôsobia, legislatíva povolí. No opakujem, musia začať ľudia. A konkrétne v mojom prípade by som mal konečne začať aj ja.

Meno a priezvisko: Michal Drábek 

ročník: VII.B 

adresa školy: Základná škola Andreja Radlinského, Školská 694, Kúty 908 01 

meno učiteľa: Mgr. Hana Palkovičová